O hokeji a ešte o niečom inom (marec 2018)

Autor: Filip Olekšák | 30.10.2018 o 19:56 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  237x

Ak je hlavným pilierom systému život v klamstve potom nie je prekvapením, že jeho fundamentálnou hrozbou je život v pravde.

Rozpoviem Vám príbeh, ktorý nemá s týmto výrokom nič spoločné. Včera večer som vzal mladšieho brata a jeho kamošov na hokej. Hralo Slovensko s Lotyšskom, majstrovstvá sveta hráčov do 18 rokov. Hokej mám rád ale asi tak ako približná polovica Slovákov. Keď hráme „my“. My je v úvodzovkách lebo v mojom okolí okrem brata nehrá hokej nikto a určite nie ja. Chystal som sa napísať, že leda tak na paralympiáde ale minule som videl ako takí paralympionici hrajú športy a poviem vám fuuu.

 Prišli sme na miesto určenia, našli parkovacie miesto asi kilometer od haly a kráčali v dave ďalších asi 1000 ľudí. Nálada bola povznesená. Chalani hrali asi od desiatej minúty skutočne dobre, pán v rade za mnou mi nahradil komentátora z rádia či telky a teda som mal aj nejaké zákulisné info a subjektívne hodnotenie. V rohu štadióna je miesto vyhradené pre fanklub, ktorý ma dovolené používať aj nástroje ako bubny a rapkáče, všade inde zakázané. Ľudia v tomto sektore boli akoby z iného sveta. Nabití energiou elektrizovali celý štadión. Ich povzbudzovanie bolo na tak vysokej úrovni, že dokonca aj osoba akou som ja, skákala na výzvy ako „kto neskáče nie je Slovák“ alebo sa účastnila mexickej vlny. V momente ako začali padať góly sa ich aktivita zvyšovala exponenciálne. Góly padli 4 a teda energie v hľadisku bolo na rozdávanie. Chalani hrali perfektne a diváci im za to chceli ďakovať takýmto spôsobom. Potom čo zápas zdarne skončil, aplauz a povzbudzovanie vyvrcholili ako sopečná erupcia.

Ako to súvisí s tým výrokom na začiatku?

Fenomén zjednotenia sa pre spoločnú vec. Keď ide o hokej alebo niečo jemu podobné, vieme sa spojiť a vytvoriť obrovskú podporu ľuďom, ktorí nás reprezentujú. Je to až neuveriteľné ako veľmi súdržní dokážu byť ľudia, keď sa jedná o hokej či futbal, pri národných reprezentáciách. Zároveň rovnako neuveriteľné je, že keď rovnaká situácia nastane kdekoľvek inde, delíme sa na tucty táborov a názorov aj keď zastupujeme stále ten istý národ.

Existuje ľudia, ktorým sme zverili viac ako len našu dôveru v to, že nás budú reprezentovať a robiť dobrý dojem, nanajvýš prinesú domov nejakú trofej. Dali sme tým ľuďom do rúk našu nie len prítomnosť a budúcnosť ale aj budúcnosť našich detí a budúcnosť nás ako dôchodcov. Dali sme im prestíž, peniaze, moc. To všetko v dobrej vôli, že sme spomedzi seba vyvolili tých najlepších, ktorí nás budú múdro viesť. No nerobia tak vždy. Namiesto toho, nám klamú a náš život otravujú. Namiesto toho, aby všetko robili viditeľne a pred našimi očami, utiekajú sa za zavreté dvere do svojich centrál, zasadačiek a konšpiračných bytov. Veria, že uveríme tomu, čo nám povedia. A to čo nám povedia je vytvorené ich konsenzom a je to len toľko, koľko nutne potrebujeme vedieť alebo v horšom prípade je to čisté klamstvo.

Už to dáva zmysel ? Ak nás chovajú na klamstve čo potom s pravdou ? V Bratislave práve pochodujú mladí ľudia. Študenti. Ľudia s budúcnosťou, ktorí sú aj mojou aj vašou budúcnosťou. Pochodujú za pravdu. Za fundamentálnou hrozbou pre systém postavený na klamstve.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Igora Štefanova už našli, eskortujú ho do väzenia

Trest jedenásť rokov a deväť rokov dostali bývalí politici za kauzu nástenka.

DOMOV

Cez čiaru: Zistili sme, ako sa falšovali voľby na východe

Rómom ponúkali za volebný hlas 5 eur aj horčicu.


Už ste čítali?