reklama

Prsia

Nové, pekné a bezpečné prsia z produkcie Filipa a dámskeho kolektívu alebo tiež jedno dopoludnie v sterilnom prostredí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)

„Markus už je 13:55, ideš ?“ pýtam sa najmladšieho sekundára.

„Som hneď za tebou.“ otočí sa v letku a nasleduje ma.

Kráčame rýchlochôdzou dlhou chodbou, schádzame žltým „núdzovým“ schodiskom na Úroveň 15 a za rohom si to nasmerujeme do seminárky, kde sa bude odohrávať odovzdávanie služieb.

Sadáme si do zadného radu, za už zasadnutých lekárov z oddelení. S Markusom žartujeme o nedostatku kávy a poškuľujeme po servisnom vozíku pri dverách. Keď sme už trošku hlučnejší, obráti sa na nás staršia doktorka so sivými vlasmi v čelenke.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Vás mladý muž ešte nepoznám, kto ste?“ opýta sa neutrálne.

„Študent zo Slovenska, som tu na famulatúre, 2 týždne na gynekológii.“ naučená veta zaznie znova.

„Naozaj, to je výborné, zajtra ráno sa hláste na OP 1, sála tri.“ s úsmevom mi hovorí.

Mierne zaskočený počúvam sedenie a keď je rozpustené, ponáhľam sa za profesorkou. To, že je profesorka iba tuším, no tu je vlastne skoro každý profesor a tak je to dobrý odhad.

„Pani profesorka, môžete mi prosím povedať, pri čom budem zajtra asistovať?“ informácie sú nutné, z gynekológie nie som práve najlepší.

„Preventívna mastektómia s bilaterálnymi implantátmi.“ hovorí a ukazuje na nástenke operačný plán.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Ďakujem, tak sa teda vidíme ráno.“ so zlepšenou náladou sa zberám domov.

Sú skoro štyri hodiny poobede, keď sa dostanem na izbu. Môj spolubývajúci je už tam a melie kávu, typický pohľad.

„Zajtra ma napísali na mastektómiu.“ entuziasticky mu zdeľujem.

„To je fajn, ja som dnes asistoval pri troch cisárskych.“ tromfne ma.

A tak nejaký čas strávime rozoberaním zákrokov až je zrazu 18:00 a ja si uvedomím, že som súhlasil s poobedným behom na ostrove. Obliekam si bežecké kraťasy a do spoločného chatu píšem, že budem meškať. Na zastávku metra bežím a na miesto určenia aj tak prídem o 10 minút neskôr. Bežecká crew nesklamala a vytiahla zo mňa 8,8km. S blbými rečami a malými prestávkami no predsa viac, ako som od seba očakával.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Okolo ôsmej sa doplazím na intrák s predsavzatím, že trocha nakuknem do tajov operačného zákroku zvaného mastektómia. Cítim sa celkom sebaisto, už dva krát som pri tomto zákroku asistoval. A keďže moja sebaistota je podporená únavou, ja musím podporiť môjho spolubývajúceho pozeraním nového dielu seriálu. Aaaa zrazu je 10 hodín a na mňa prichádza neproduktívna nálada s náznakom únavy. A s tým sa teda nedá nič robiť, len vyspať.

Ráno 6 hodín, budík. Pripravím si netypicky veľké raňajky a kávu, čaká ma predsa operácia, budem potrebovať energiu.

Do nemocnice dorazím o 7:15 a 7:30 som už prezlečený a čakám na pani profesorku. Operačná sestra mi ukáže, kde si odložiť veci a kde sa mám umyť. O 8:00 som už umytý na sále a sestra ma zabalí do prekvapivo pohodlného plášťa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Dobré ráno všetkým.“ do sály nacupitá nízka doktorka ázijského vzhľadu. Na chvíľu ma zamrazí, či som na dobrej sále.

„Je toto OP1 sála 3?“ pýtam sa inej sestry, ktorá stojí obďaleč, vekom podobná skôr mne ako ostatným na sále.

„Ja, genau.“ utvrdí ma.

„Dobrý deň, vy ste kto?“ doktorka sa obráti na mňa.

„Filip, študent.“

„Študent ? Skvelé, boli ste už niekedy na operačke?“

„Áno, samozrejme.“

„Matracový steh ovládate?“

„Áno.“ odpovedám a vzrušenie narastá.

„Okey tak mi ušijete vak na implantát.“ a s touto vetou sa mi pod operačnou maskou rozhostí úsmev. Neviem či ho je vidno alebo nie ale zrazu mám pocit, že všetci na operačke sú v dobrej nálade.

Dorazí aj staršia profesorka a všetci fasujú pohodlné plášte. Všetci vyzeráme ukážkovo, až na malú pani doktorku, o ktorej už viem, že sa volá Tea. Tej je ten plášť tak dlhý, že jej ho musia naspodku zauzliť. V tomto momente naberá výzor Mortiši Adamsovej. Docupitá malými krokmi k operačnému stolu a otvorenou rukou začína operáciu.

„Messer, bitte.“ (Nôž, prosím) táto veta mi úsmev ešte rozšíri.

Nálada na operačke je výborná a ja si užívam každú minútu zákroku.

„Operovať s troma milými dámami a pozerať celý čas na prsia, tomu sa povie dobre strávené dopoludnie.“ zrazu zo mňa vypadne takýto skvost a na sekundu a pól sa rozhostí ticho. Už už tuším, že som práve prekročil medze, keď sa pani profesorka rozosmeje a pridá sa k nej celá operačka.

Zákrok trvá už niečo cez tri hodiny, tri krát sme si vymenili rukavice, dva krát vymenili strany. Držať háky v neprirodzenej polohe je celkom makačka, čo hodnotí aj profesorka.

„Dnes nemusíte do posilovne, ušetrili sme vám za vstup.“ usmieva sa na mňa.

Zasmejem sa a pokúsim sa nemyslieť na bolesť v rukách, chrbte a ramenách.

„Filip si na rade, vezmi tie listy kože a zoši ich dokopy jednoduchým matracovým stehom.“

Srdce mi zaplesá a chrbát tiež, zmena polohy je neskutočnou úľavou. Chytím ihelec a pinzetu a pozorujem svoje ruky. Tras intenzity pobytu vo vlhkom chladnom prostredí v spodnom prádle. Ruky sa mi klepú a ja to neviem ovládať. Ruky mám tak unavené. V jednom momente to vyzerá akoby som sa snažil šiť za pomoci zbíjačky. Hlboký nádych a výdych. Mind over body. Koncentrujem sa len na tie dva kusy kože pred sebou a začínam s prvým stehom. Zauzlím prvý jednotlivý steh a uvedomujem si, že ruky sa mi trasú menej. Pokračujem ďalej a sústredím sa len na ihlu. Ide to. Už len zo 15 stehov a som na konci.

Podarí sa mi to nepokašľať a do môjho vrecka (mnou vyrobeného, nie môjho môjho) vkladáme implantát. Rovnakú procedúru zopakujeme aj na druhej strane, krásnym jemným stehom, ktorý nezanechá jazvu, zatvoríme ranu a sme hotoví.

4 hodiny. Za toľko sme z tela pacientky vybrali dve prsné žľazy a nahradili implantátmi. Prsia vyzerajú skoro rovnako a pacientka má istotu, že ju nepostihne rovnaký osud ako postihol jej matku a tiež jej babku. Pacientka mala nález na oboch vaječníkoch a museli jej byť odobrané. Zistili, že má mutáciu génu BRCA 1, ktorý ju predisponoval na rakovinu ovárii aj prsníkov. Jej matka a babka mali s najväčšou pravdepodobnosťou rovnakú mutáciu a tá ich pripravila o život vo veľmi mladom veku. 4 hodiny. Presne tak dlho nám trvalo zabrániť histórii, aby sa opakovala. Jedno príjemné dopoludnie.

Filip Olekšák

Filip Olekšák

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Píšem o medicíne zo svojho pohľadu. Zoznam autorových rubrík:  Medicine lifeEdinburgNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu